Vieme vhodnými slovami ovplyvniť nielen naše, ale aj cudzie pocity?
Dnes sa pozrieme na to, aký dôležitý je jazyk vo vyjadrovaní našich emócií, v snahe ich pomenovať a snáď aj vyvolať u iných a pocítiť tak dávku empatie. Naša schopnosť komunikovať prostredníctvom slov formuje náš svetonázor a dovoľuje sa nám starať sa o druhých. Skúmame úlohu jazyka v empatii, zdôrazňujeme dôležitosť slov pri podpore láskavosti a diskutujeme o tom, ako učenie sa jazyka zvyšuje našu schopnosť starať sa o všetko živé.
Na počiatku bolo „bzzzmm“
Obsah slov väčšinou presahuje ich doslovný význam. Existujú slová, ktoré môžu vyvolať vnemy a pocity, ovplyvňujúc tak naše vnímanie a chápanie sveta. Skvelým príkladom sú onomatopoje- zvukomalebné slová, ktoré napodobňujú zvuky prírody. Napríklad „bzučanie“ opisuje zvuk včiel a znie podobne ako včela. Pri slove „prásk“ sa môžete vyľakať, že vás niečo ohrozuje a váš jazyk a ústa syčia a brnia ako olej na rozpálenej panvici, keď vyslovíte slovo „prskať“. Platí to aj pre mnohé iné slová, nielen slová napodobňujúce zvuk. Zamyslite sa nad slovom „kĺzať sa/plaziť sa“. Vďaka tomu si predstavujete hada, ktorý sa pohybuje hladko a ticho. Čo keby sme to nazvali „skok“? Obraz a pocit, ktorý máte zo slova, by sa dosť zmenil.
To, ako slová znejú, keď ich vyslovíme nás doslova núti CÍTIŤ čo znamenajú. So zvukom a významom slova sa mení celé naše telo a mimika. Jemne a veselo znejúca „radosť“ prináša šťastie a ľahkosť, zatiaľ čo ostrý a nízko znejúci „smútok“ prináša pocit tiaže a obáv. Táto fyzická a emocionálna reakcia na slová ukazuje ich silu pri formovaní emócií a budovaní empatie.
Sila slov
Určite ste sa už stretli s tým, že isté slová majú pozitívny, alebo negatívny náboj. Týmito slovami vieme vyjadriť naše aktuálne, ale aj minulé pocity a city a zdieľať ich so svetom okolo seba. Slová formujú naše chápanie a pohľad na svet. Napríklad slovo „láska“ má pozitívny náboj a vyvoláva teplo a náklonnosť, zatiaľ čo „strach“ má zjavne negatívny náboj a vyvoláva úzkosť a stres. Spojenie slov s emóciou je nevyhnutné pri budovaní empatie a porozumenia. Keď sa dieťa naučí slovo „smutný“, naučí sa nielen pomenovať svoje pocity, ale aj rozpoznať a vcítiť sa do smútku u druhých. Toto porozumenie je rozhodujúcim krokom v rozvoji emocionálnej inteligencie a empatie.
Ako nám jazyk pomáha rozvíjať empatiu?
Jazyk nám umožňuje zdieľať naše pocity a emocionálne sa spojiť s ostatnými. Pozorným počúvaním a používaním slov na overenie skúseností preukazujeme starostlivosť a porozumenie. Skvelým príkladom sú rodičia, ktorí často označujú pocity svojich detí, ako napríklad: „Si smutný, pretože ti vypadol cumlík?“. Táto prax pomáha deťom identifikovať a zvládať svoje emócie, podporuje empatiu a učí ich používať jazyk na pochopenie a vyjadrenie pocitov. Takýto dialóg vybavuje dieťa schopnosťami orientovať sa vo svojich emóciách. Ak dieťa vyjadrí strach z tmy, môže mu pomôcť uznanie svojho strachu a diskusia o ňom. Pomenovaním emócií, ako je strach, je to menej abstraktné, čo pomáha dieťaťu vyrovnať sa s ním. To isté platí pre pomenovanie zdrojov smútku alebo podráždenia; poskytovanie verbálneho rámca na spracovanie emócií pomáha deťom cítiť sa milovane a v bezpečí, pretože im niekto rozumie a dokáže sa o ne postarať, prípadne vyriešiť problém.
Nomen Omen- keď meno vyjadruje charakter
Meno, prípadne prezývka je viac ako slovo; je to symbol naplnený emocionálnou silou a subjektívnym významom. Môže vyvolať množstvo emócií, spomienok a asociácií. Táto emocionálna sila mien zohráva významnú úlohu pri podpore starostlivosti a empatie. Keď niečo pomenujeme, humanizujeme to, čím vytvárame hlbší pocit prepojenia a zodpovednosti. Napríklad, veľa detí dáva svojmu cumlíku meno pre domáceho maznáčika, pričom namiesto podstatného mena, ktoré sa v detstve ťažko vyslovuje, si vyberie výraz láskyplný. Keď dieťa pomenuje predmet, zvieratko alebo hračku, vytvorí si k nim silnejšie emocionálne puto, ktoré sa rozšíri o pocit zodpovednosti a starostlivosti o jeho dobro.
Referencie:
Austin, E. J., Saklofske, D. H., & Egan, V. (2004). Emotional intelligence and empathy: Their relation to multicultural competence among college students. Journal of Applied Social Psychology, 34(4), 745-767.
Decety, J., & Jackson, P. L. (2006). The role of language in the development of empathy. Current Opinion in Neurobiology, 16(6), 1-5.
Dylman, A. S., Champoux-Larsson, M. F., & Zakrisson, I. (2020). Culture, Language and Emotion. Online Readings in Psychology and Culture, 10(1). https://doi.org/10.9707/2307-0919.1167
EF Education First. (2021). 14 more Japanese words with no English translations. Retrieved from https://www.ef.com/wwen/blog/language/14-more-japanese-words-with-no-english-translations/
Eisenberg, N., & Miller, P. A. (2005). Empathy and moral development: Implications for caring and justice. In Cambridge Handbook of Thinking and Reasoning (Vol. 1, pp. 573-598).
Hughes, C., & Leekam, S. (2004). The relationship between language and theory of mind in development and autism. Autism, 8(4), 425-437.
Killing, A., & Martin, A. (2018). The role of language in moral development: A social-pragmatic approach. Frontiers in Psychology, 9, 1299.
Lecce, S., et al. (2017). Language and empathy: Investigating the links between vocabulary and empathy in young children. Journal of Child Language, 44(5), 1-18.
