Už Ján Amos Komenský v 17. storočí vo svojom diele Schola Ludus (Škola hrou) opisuje metódy, ktoré vystihujú potreby učiaceho a rozvíjajúceho sa dieťaťa. Najdôležitejšia pre neho je hlavne inscenovaná hra, či improvizovaná situácia. Len tak si vraj dieťa rozvinie svoje komunikačné schopnosti a myslenie.
Vo všeobecnosti považuje všetky deti za bystré, avšak s malými rozdielmi v ich osobnostiach. Aj preto vytvoril typológiu dieťaťa vyjadrujúcu tieto prirodzené rozdiely medzi nimi a nezabudol poukázať, že učiteľ by mal tieto rozdiely rešpektovať. Pretože dieťa sa nachádza v nejakom prirodzenom prostredí, má svoje emócie a učiteľ by ich mal vedieť spozorovať, chápať a akceptovať.
A aké je pre neho najlepšie učenie? Presne rovnaké, aké odporúčajú aj dnešní psychológovia a ako napovedá už jeho samotné dielo – Škola hrou.
Zábavnou formou cez hudbu, pohyb a hru sa malé dieťa učí komunikovať, rozvíjať svoju kreativitu aj logické myslenie. Práve v hre sa prejavia jeho charakteristické povahové črty, na základe ktorých vie učiteľ zvoliť správnu hru a správny čas na získavanie vedomostí, teda zábavné učenie sa.
No dieťa potrebuje nielen aktivitu, pohyb a čerstvý vzduch, ale aj oddych, priestor na čítanie, počúvanie, či kreslenie. Zároveň za hru môžeme považovať akúkoľvek činnosť dieťaťa, ktorú vykonáva dobrovoľne. Do hry dieťa nemôžeme nútiť – bolo by to kontraproduktívne a stratili by sme zmysel metódy, ktorá učenie hrou prináša. Je len na učiteľovi, jeho spontánnosti, kreativite a fantázii, aby vedel vytvoriť podmienky pre spoločné hry detí.
Samozrejme, že učiteľ vychádza z vekových a individuálnych schopností dieťaťa. V učení hrou sa dieťa osobnostne vyvíja a tým pádom napreduje. Formuje sa jeho spôsob myslenia, názory, pohľad na svet. Je schopné z príčin a následkov vyhodnocovať dôsledky. Táto forma myslenia je dôležitým odrazovým mostíkom pre deti v predškolskom veku na adaptáciu sa v školskom prostredí.
Aj preto som rada, že sa slovenské deti môžu rozvíjať takýmto spôsobom v mnohých škôlkach, ale vďaka kurzom Helen Doron aj sa učiť anglický jazyk, ktorý sa im v ich ďalšom živote určite zíde. Pretože kurzy Helen Doron – to je učenie hrou. A ak je hravé učenie zábavné a kreatívne, dieťa si učenie spája s pozitívnym pocitom, na ktorý sa teší a vedome sa pripravuje. Rado takto získava nové poznatky. No a ak je dieťa hravé, je zároveň zdravé, šťastné a spokojné.
Silvia Langermann, psychológ
